Rozhovor so športovým psychológom zameriavajúcim sa na deti a mládež

Ako motivovať dieťa k športu?

Prinášame Vám ďalší rozhovor s Martinom Macháčkom, tentoraz na tému motivácie detí.

Martin, je podľa Vás dôležitá motivácia detí zo strany rodičov a trénerov?

Vedomá a cielená motivácia detí zo strany rodičov je iba malá časť toho, akým spôsobom môžeme my ako rodičia formovať celkový vzťah detí k športu. Vieme, že ako rodičia máme na deti obrovský vplyv. Ovplyvňujeme ich aj v situáciách, keď o tom nevieme. Zoberme si situáciu, kedy sa s dieťaťom pozeráme na futbal a útočník vášho obľúbeného tímu sa pokúsi o drzý prienik do vápna, avšak neúspešný a lopta skončí v zámedzí. Ako reagujeme? Oceníme útočníkovu iniciatívu a snahu o strelenie gólu alebo mu "vyčítame", že lopta radšej nepodržala a neprihral loptu dozadu svojmu spoluhráčovi? Deťom potom vysielame dva rôzne odkazy: v prvom prípade ukazujeme, že chyba je nevyhnutná súčasť učenia, v druhom prípade je chyba niečo, čo je neprípustné. Dieťa toto samozrejme vníma bez toho, aby sme si toho boli vedomí.

Z vlastnej skúsenosti viem, že mnoho rodičov motivuje deti k športu nejakými odmenami vo forme sladkostí, rôzne elektroniky a podobne. Je to správna cesta?

Z krátkodobého hľadiska to môže mať pozitívny účinok. Ale položme si otázku, čo alebo kto bude motivovať naše deti, keď sa z nich stanú dospelí športovci. Práve tu sa potom ukáže, kto robil šport ako prostriedok na nejakú odmenu a kto športoval pre šport samotný. Naším cieľom je teda vypestovať v našich deťoch taký vzťah k športu, kedy sa samotné športovanie stane samo odmenou.

Čo robiť v prípade, keď chceme dať dieťa na nejaký šport, ale žiadny šport ho vyslovene nezaujal natoľko, že by chcel naň chodiť pravidelne?

Zase to nie je otázka, či nejaký šport dieťa zaujal, ale či sme my vytvorili situáciu a podmienky, pri ktorých ho vybraný šport vôbec mohol zaujať? Privedieme dieťa na tréning akéhokoľvek športu a čakáme, že sa ukáže, či ho to baví alebo nie. Veľkú úlohu ale nehrá iba šport samotný, ale aj situácia, v ktorej sa dieťa nachádza. Čo keď sa pred ostatnými deťmi hanbí, necíti sa medzi nimi dobre? Radšej by napríklad uvítal menšiu skupinku detí, prípadne individuálny šport. Šport všeobecne je výrazný socializačný činiteľ, je teda potrebné zohľadniť, čo čo športovanie dieťaťu prináša okrem športu samotného.

Niekedy sa stane, že dieťa chodí dlhodobo na nejaký šport a po čase ho to omrzí. Podľa Vás je vhodné s tým športom skončiť, alebo dieťa nejako motivovať, aby v danom športe pokračoval?

Je potrebné sa dostať k pravej podstate jeho mrzutosti, ako je načrtnuté v predchádzajúcej otázke. Tým potom lepšie porozumieme, ako na dieťa pôsobiť a nepriamo tak zvýšiť jeho motiváciu pre daný šport.

Na čo by si mali dať rodičia, prípadne tréneri pozor pri motivácii detí?

Ide skôr o akési uvedomenie, že motiváciou detí formujeme z väčšej časti svojim dlhodobým správaním, postojom, komentármi, skôr než krátkodobými stimulmi a odmenami.

Ďakujeme vám za rozhovor.